Nákladní cestní dopravcovia sa na prvý pohľad dávno nemali tak dobre. Rozbehnutá ekonomika, lacná nafta či ceny mýta na uzde im po dlhom čase vytvorili priaznivé podmienky na podnikanie. Vďaka nim si môžu čiastočne kompenzovať straty z minulých rokov, ktoré boli v znamení neustáleho rastu nákladov.

Situácia v brandži napriek tomu až taká ružová nie je. Firmy síce majú dosť práce, no podľa združenia cestných dopravcov Česmad Slovakia často za neadekvátnu cenu, čo limituje ich zárobky. Čoraz väčší dosah na biznis má zhoršujúci sa problém nedostatku vodičov.

Chýbajúce kapacity bránia rozširovaniu flotíl a uspokojeniu rastúceho dopytu po výkonoch dopravcov. K tejto dlhodobej boľačke sa pridávajú starosti v cudzine. Firmám komplikujú život predpisy týkajúce sa minimálnej mzdy, ktorých dodržiavanie najostrejšie vyžaduje Francúzsko. Protekcionistické opatrenia navyše chystajú aj ďalšie krajiny.

Výkony cestných dopravcov bývajú priamo-úmerné vývoju celého hospodárstva. Slovenskej ekonomike sa vlani darilo. Medziročný rast hrubého domáceho produktu sa zrýchlil na 3,8 percenta, čo bol najlepší výsledok od roku 2010.

Zo svižnej kondície ekonomiky ťažili aj nákladní cestní dopravcovia. Údaje Štatistického úradu SR za minulý rok hovoria o vyše trojpercentnom zvýšení objemu prepravy na 147,3 milióna ton. Odvetvie však ubralo z dynamiky. Zaostalo za predvlaňajším „astronomickým“ rastom (dosiahol viac ako desať percent), ktorý bol vôbec prvým od vypuknutia hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008.

„Rast ekonomiky mal hlavný podiel na zvýšenom objeme prepráv, no mohol byť aj vyšší, ak by nevošli do platnosti pravidlá o minimálnych mzdách vo Francúzsku a v Nemecku,“ komentuje vlaňajší vývoj Marek Macko, manažér zbernej služby spoločnosti Kuehne + Nagel.

K akcelerácii však došlo vo výkonoch nákladných cestných dopravcov, keď poskočili o sedem percent nad 33,5 milióna tonokilometrov (tkm). Treba podotknúť, že šlo o najvyšší skok v rámci šnúry medziročných rastov za ostatných päť rokov. Zlepšovanie oboch ukazovateľov podľa PR manažéra Česmad Slovakia Andreja Feketeho dokazuje, že na trhu je dostatok tovarov a stále je priestor na rozvoj vnútroštátnej i medzinárodnej cestnej dopravy. Problémom však zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Výraznejšie zlacnenie nafty vlani vnieslo vytúžené odľahčenie do nákladovej časti bilancie dopravcov. Keď sa k nemu pridal pomalší rast mýtnych poplatkov, firmám sa po rokoch nielen spomalil rast nákladov, ale dokonca klesli. Bola to zásadná správa v odvetví, ktoré pracuje s mimoriadne nízkou maržou. Vysokým dopytom po preprave sa navyše otvoril priestor na zvyšovanie jej ceny, a tým aj marže. „Rok 2015 sa skončil pre väčšinu dopravcov po dlhom čase skutočne dobre,“ konštatuje Ondřej Pavlík, riaditeľ českej a slovenskej pobočky spoločnosti DKV Euro Service.

Česmad nevníma situáciu na trhu až tak optimisticky. Podnikateľské podmienky súvisiace s cestnou dopravou (nafta, daňové zaťaženie a podobne) za uplynulé obdobie sa podľa združenia zásadne nemenili, preto aj firmy v tejto oblasti zostali na úrovni minulých rokov. „Vzhľadom na pozitívny vývoj cien pohonných hmôt sa väčšinou pohybovali v čiernych číslach, ale len na minimálnej úrovni,“ tvrdí A. Fekete. Výrazným a prehlbujúcim sa aspektom sú sankcie voči Rusku, v ktorých dôsledku sa znížil počet prepráv aj ich cenové relácie.

Situácia na trhu prepravy tovarov vyzerá aj v tomto roku na prvý pohľad idylicky. Podľa O. Pavlíka sa dokonca po prvý raz od roku 2008 vracia fenomén zakladania nových dopravných spoločností. Naoko dobrá správa však má zádrh – možnú trhovú bublinu. „Pred rokom 2008 sme boli svedkami honby za zväčšovaním flotíl nákladných áut a rozširovaním podnikania dopravcov. Keď prišla kríza, nastal obrovský problém v podobe krachu desiatok spoločností a veľkých ekonomických strát z predčasne ukončených lízingov,“ pripomína O. Pavlík.

Dnešná situácia mu vzdialene pripomína začiatok predkrízovej bubliny, ale s podstatným rozdielom – v počte vodičov. Ich nedostatok paradoxne pôsobí stabilizujúco a tlmí hrozbu nafúknutia ďalšej bubliny. Dopravcovia dramaticky nezväčšujú flotily, nejdú tak do rizika vysokej zadlženosti kvôli prehnaným investíciám, ale zarábajú viac organicky vďaka vyššej cene prepravy.

Medzi dopravcami v súčasnosti rezonujú najmä ťažkosti spojené s nedostatkom vodičov v celej Európe a mimoriadne nepriaznivý vývoj legislatívy, na prvom mieste problematika minimálnych miezd v jednotlivých krajinách. „Momentálna nálada v brandži je veľmi zvláštna. Je to hlavne pocit neistoty, nestability a nárastu nákladov,“ hovorí Martin Ľupták, generálny riaditeľ firmy Bring Trucking zo Žiaru nad Hronom, ktorá sa špecializuje na takzvaný trucking (zapája k vlastným ťahačom návesy klientov) v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave.

Dopravcov môže tešiť aspoň pozitívny výhľad rastu slovenskej ekonomiky. Odhady na najbližšie roky hovoria o medziročných prírastkoch HDP nad tromi percentami, čo naznačuje, že dopyt po preprave tovarov zostane vysoký.

Podľa Mareka Kukučku, riaditeľa priamych prepráv spoločnosti DB Schenker na Slovensku, budú pre rozvoj logistiky kľúčové viaceré faktory, a to rýchlosť, komunikácia a stále omieľaná pracovná sila. Rýchlosť súvisí s tempom, ktorým sa vybudujú kľúčové dopravné uzly, či už tunel pri Žiline alebo obchvat Bratislavy. Komunikácia je zasa dôležitá z hľadiska kvality služieb.

„Jednou z hlavných požiadaviek klientov je možnosť mať viac-menej nepretržitý prehľad o pohybe tovaru. Preto sa pristupuje k rozličným inovatívnym riešeniam, ktoré zaručujú konkurenčnú výhodu pre danú spoločnosť,“ približuje M. Kukučka.

Nedostatok vodičov nie je nový problém. Na trhu sa objavil už pred mnohými rokmi, no redukcia flotíl po kríze dala naň dočasne zabudnúť. S návratom trhu „do normálu“ sa vrátil v plnej sile. Chýbajúci šoféri zrejme budú obmedzovať dopravcov aj do budúcnosti, pretože vo výhľade nie sú žiadne systémové riešenia, ktoré by stáli na vzdelávaní.

Vyšší dopyt po vodičoch sa už prejavil v raste ich platov. Vo firme Bring Trucking napríklad zdvihli mzdy všetkým vyše štyristo šoférom o trinásť percent, čiastočne aj pre problematiku minimálnych miezd. Rast personálnych nákladov dopravca pocítil na hospodárskom výsledku, bol hlavným dôvodom medziročného poklesu zisku.

Zvyšovanie platov vodičov je logickým vyústením situácie v brandži, no v budúcnosti môže dopravcom zarobiť na problémy. „Pri najbližšom poklese trhu ich vysoké náklady môžu znovu dostať do situácie v pokrízových rokoch. Reč je o minimálnej marži či dokonca červených číslach,“ varuje O. Pavlík.

Vodiči sú v dnešnej situácii na koni. Prejavuje sa to aj tak, že si vyberajú ľahšie a pohodlnejšie aktivity, a keď od nich zamestnávateľ požaduje náročnejšie úlohy, odchádzajú do inej firmy. „Dopravcovia len veľmi ťažko presviedčajú vodičov napríklad na víkendy v zahraničí, jazdu vo dvojici, spoluprácu pri manipulácii s tovarom a plnenie iných zákazníckych požiadaviek. Toto všetko, samozrejme, zvyšuje cenu prepravy pre klienta a aj pre konečného zákazníka,“ približuje M. Kukučka.

Bring rieši nepriaznivú situáciu so šoférmi zamestnávaním cudzincov. Vo firme tvoria viac ako 85 percent z celkového počtu vodičov. Prevažujú Rumuni, sú medzi nimi tiež Srbi, Maďari či Česi. „V našom prípade by sme už nedokázali plnohodnotne fungovať bez možnosti zamestnávania vodičov zo zahraničia,“ prízvukuje M. Ľupták.

Obáva sa, že najímanie zahraničných šoférov bude najvýznamnejšou, ak nie jedinou možnosťou pre firmy s väčšou flotilou. Ani to však nie je také jednoduché, lebo aj v Rumunsku, Poľsku, Srbsku či na Ukrajine kapacity a zdroje vodičov podľa šéfa Bring Trucking došli. Problém s nedostatkom šoférov brzdí firmu v plánovanom rozvoji. Pozastavila preň zámer rozširovania flotily a rieši dokonca jej dočasné zníženie.

Horúcou témou v sektore nákladnej cestnej dopravy sú protekcionistické opatrenia niektorých krajín. Najviac je počuť o ťažkostiach, ktoré majú kamiónové firmy vo Francúzsku. Často sa spomína tiež Nemecko. „Zákony o minimálnej mzde, ktoré zaviedli oba štáty, ukazujú, že krajiny západnej Európy sa budú čoraz viac snažiť chrániť vlastných dopravcov na úkor zahraničných vrátane slovenských,“ nazdáva sa O. Pavlík.

Francúzsko a Nemecko nie sú jediné krajiny, v ktorých vyžadovanie dodržiavania predpisov súvisiacich s minimálnou mzdou zaťažuje dopravcov. Nejde pri tom len o tlak na náklady, keďže musia dorovnať mzdu svojich vodičov na úroveň daného štátu, ale tiež množstvo administratívnych povinností. „Regulácia odvetvia je dobrá vec, ale len v prípade, keď je to rozumným a pochopiteľným smerom. To, čo sa deje, považujem za zložitý, neprehľadný a všetko komplikujúci proces vydávania pravidiel a nariadení,“ hovorí M. Ľupták.

Podľa A. Feketeho ochranné praktiky na západných trhoch nákladnej cestnej dopravy výrazne ovplyvňujú voľný obeh tovaru, služieb a ľudí v rámci Európskej únie. „Dokazuje to, akú silu majú pôvodné členské štáty Únie, ktoré si zavádzajú pravidlá vo svoj prospech,“ nazdáva sa. Najnovšie nastavili zákony tak, aby pomyselne vyvažovali rovnosť príležitostí na trhu. Klesá tak šanca, že sa tieto obmedzenia podarí s pomocou Bruselu zmierniť či odstrániť.

Podľa O. Pavlíka tak slovenským dopravcom ostáva jediná šanca. Dôslednou kontrolou nákladov a využívaním zdieľaných služieb od poskytovateľov servisu držať celkové náklady na uzde. Podobné ochranné opatrenia ako Francúzi či Nemci pripravujú napríklad Taliani s tým, že u nich neexistuje plošne stanovená minimálna mzda.

Zdroj: www.etrend.sk