Určite budeme hľadať každú cestu, aby sme neplatili o desať percent vyššiu poistku, hovorí anonymne pre TREND obchodný riaditeľ jedného zo stredne veľkých slovenských subdodávateľov pre bratislavský Volkswagen. Poistenie dodávok je v automotive biznise povinné, ak chcú firmy pracovať pre veľkého odberateľa. Ten chce mať istotu, že napríklad v prípade výpadku dodávky bude mať peniaze za ušlý zisk.

„Táto nová daň je trestom pre občanov aj podnikateľov,“ hovorí šéfka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková. Reaguje tak na vládny návrh, ktorý uvalí osempercentnú daň z poistného na všetky majetkové poistky od začiatku budúceho roka. A to nielen na nové, ale aj na tie, ktoré už bežia a budú pokračovať v budúcom roku.

„Takých je v prípade poistenia automobilov až 85 percent, pritom v ich prípade sme novú daň vôbec nemohli zarátať do poistného,“ sťažuje sa šéf trhovej dvojky Kooperativa a prezident asociácie Vladimír Bakeš. Práve proti takejto retroaktivite sa poisťovne mienia brániť na Ústavnom súde SR v prípade, že zákon prejde parlamentom.

Trojité zdanenie

Nejde navyše o jedinú daň pre poisťovne. Štát im zároveň chce od budúceho roka zvýšiť špeciálny odvod zo zisku. Ten pôvodne vznikol ako pomoc s deficitom počas krízy a v tomto roku mal skončiť. Namiesto toho sa od budúceho roka má zdvojnásobiť a zmizne i dno pre odvod. Doteraz platili špeciálny odvod poisťovne od troch miliónov eur, po novom už bude z každého eura zisku. Dohromady má toto zaťaženie zvýšiť ceny majetkových poistiek v priemere o desať percent.

V prípade domácností to znamená nárast o niekoľko desiatok eur, pričom povinného zmluvného poistenia (PZP) sa nárast nebude týkať, lebo z neho sa už osempercentný odvod platí. Vo všetkých ostatných neživotných poistkách treba rátať s rastom. Ten príde po zhruba desaťročí stagnácie cien.

Čo prinesie spotrebná daň z poistiek

• 53 miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu
• 8- až 10-percentný rast sadzieb majetkového poistenia
• Prudký prepad ziskovosti poistného sektora, keďže odvod tvorí tretinu jeho ziskov
• Zasiahne vysoko konkurenčné odvetvia s nevyhnutným poistením, napríklad automotive, stavebníctvo či prepravu

Búri sa i centrálna banka

Ministerstvo financií argumentuje práve tým, že osempercentný odvod len rozširuje z PZP na ostatné majetkové poistenia. Dohromady chce získať štát z nového odvodu vyše päťdesiat miliónov eur. Pritom ziskovosť neživotného sektora nedosiahla vlani ani štyridsať miliónov eur. Zvyšok teda bude musieť ísť zo životnej časti biznisu. Nie všetky poisťovne ho však majú. V jednej z poisťovní dokonca Národná banka Slovenska (NBS) ako regulátor varuje, že dôjde k 98-percentnému poklesu jej zisku.

Po zhruba dvoch mesiacoch opatrných vyjadrení predstavitelia NBS otvorene varujú poslancov, že nový odvod prinesie razantný rast ceny poistiek a výrazne zaťaží podnikateľov, domácnosti aj samotný poistný sektor a jeho tvorbu rezerv. Z nich sa vyplácajú krátkodobé aj dlhodobé škody, napríklad poškodenia zdravia pri nehodách.

„Na Slovensku síce tvoríme dostatočné rezervy, no stále sú piate najnižšie v EÚ. Ak by mal štát záujem o posilnenie sektora, tak by ho nezaťažoval trojitými daňami – zo zisku, z tržieb a ešte špeciálnym odvodom,“ dodáva V. Bakeš. Aj proti nefér zdaneniu v porovnaní s ostatnými podnikateľmi sa chcú poisťovne obrátiť na Ústavný súd SR.

Priemysel sa obáva tiež

Popri NBS sa proti odvodu ozvali aj zamestnávateľské združenia. Varujú, že predraženie poistiek môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť a ziskovosť dôležitých sektorov. Popri subdodávateľoch pre automotive priemysel môže spôsobiť zásadné problémy v doprave či stavebnom sektore. Oba sektory sú vysoko konkurenčné s nízkymi maržami, takže prudký nárast cien im môže skomplikovať život.

Nemôžu si pritom dovoliť nemať poistenie – vyžadujú ho buď pravidlá v preprave, alebo obchodní partneri. A nielen tam: nový odvod predraží aj projekty z eurofondov. „Pravidlá EÚ jasne hovoria, že každý projekt musí byť poistený, ak ho má Únia uhradiť,“ dodáva V. Bakeš.

Čoho sa poistný sektor obáva, je možnosť, že sa ich klienti začnú poisťovať v zahraničí. V rámci voľného pohybu služieb stačí akejkoľvek európskej poisťovni len oznámiť, že chce pôsobiť aj na Slovensku. Rezort financií sa pritom nemá ako dozvedieť, či a aké veľké obchody naozaj uzavrel.

Centrálne banky si zdieľajú len agregátne dáta, individuálne sa dosledovať nedajú. V prvom kroku možno očakávať, že veľké podniky sa poohliadnu po poistení v cudzine. „Majú v rámci koncernov rámcové poistky, takže je to pre ne aj veľmi jednoduché,” dodáva Martin Žáček, šéf poisťovne Uniqa.

Odchod preč

Druhým, oveľa nepríjemnejším krokom je možná transformácia poisťovní z dcérskych spoločností na pobočky. Tie majú ľahšie narábanie s kapitálom, ktorý môže materská firma podľa ľubovôle rozmiestňovať po Európe podľa potreby. Pri dcérskych spoločnostiach je to komplikovanejšie. Vlani takto zrušila dcéru jedna z prvých zahraničných poisťovní na Slovensku Metlife.

Skupine s pobočkami po celej Európe to ušetrilo zhruba tretinu potrebného kapitálu, ktorý mohla lepšie využiť na iné účely. Odchod z trhu je síce administratívne náročný, no jednorazový. A na ich návrat na Slovensko by vláda musela urobiť oveľa väčšie ústupky, ako len zrušiť osempercentný odvod.

„Veľké skupiny o rušení dcér v súčasnosti uvažujú po celej Európe, ale som presvedčený, že lokálna poisťovňa je vždy dobrá. Nešťastné zmeny však určite môžu prispieť k odchodu,” hodnotí M. Žáček.

Pobočka môže znamenať ťažkosti

Príkladom toho, aké problémy môžu nastať pri využití služieb pobočky namiesto dcéry, je slovenská skúsenosť s rumunskou poisťovňou Astra. Tá vlani stratila v Rumunsku licenciu a prestala predávať poistky, stále však mala klientov vrátane tisícok na Slovensku.

Rumunsko síce na pomoc klientom zriadilo garančný fond, ten však nápor poistencov nezvláda. Napríklad Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorá hradí škody spôsobené klientmi Astry v PZP, ponúkla preplatenie iba polovice všetkých nákladov.

Dohromady sa môžu len v PZP vyšplhať celkové škody klientov Astry na jeden milión eur, odhaduje riaditeľ kancelárie Imrich Fekete. V prípade PZP pritom existuje sieť medzinárodnej spolupráce. Kto si v Astre poistil nehnuteľnosť a mal škodu, môže si ju momentálne uplatniť v garančnom fonde v Rumunsku s rizikom polovičného plnenia, prípadne apelovať na konkurzného správcu. Opäť v Rumunsku.

Nech sú aspoň chlapi

Štát sa zatiaľ myšlienky nového odvodu z poistenia nevzdal. Poisťovne preto apelujú na zákonodarcov, aby si zobrali príklad z iných krajín, kde také poistenie funguje. V Nemecku a Rakúsku sa však systém postupne zavádzal tri roky. „A aspoň mali odvahu nazvať to tam daňou a neskrývali sa za poistný odvod,“ komentuje J. Žáková. Daň podľa nej lepšie vyjadruje fakt, že skutočnými platcami odvodu nebudú poisťovne, ale ich klienti. Malí aj veľkí.

Zdroj: www.etrend.sk